Autor: David Bedrick
Západná medicína sa zakladá na alopatickej paradigme, ktorá zahŕňa tri fundamentálne predpoklady. A tak je tomu aj so západnou psychológiou.
Za prvé, odklony od normy sú prejavmi patológie. Za druhé, liečba by mala eliminovať alebo zredukovať symptómy patológie. A za tretie, zdravie je ekvivalentom prinavrátenia predošlej normy.
Napríklad, ak sa necítime dobre, ideme k doktorovi, ktorý nám odmeria teplotu, objedná nás na krvné testy, popočúva nám srdce a pľúca a porovná výslednú informáciu s normou, založenou na tisíckach iných ľudí. Ak naše namerané hodnoty zapadajú do istého rozsahu tejto normy, sme považovaní za normálnych, zdravých. Ale, ak sa naše namerané hodnoty od tejto normy priveľmi odkláňajú, sme považovaní za abnormálnych, nezdravých a doktor navrhne liečbu, ktorá má priviesť merania späť do normálu a prinavrátiť naše zdravie.
Aj mainstreamová psychológia je založená na tejto alopatickej paradigme. Ak je správanie sa ľudí alebo ich zážitky príliš vzdialené od normy, sú považovaní za deviantných alebo za „chorých“. Následne je odporúčaná liečba, ktorá má ich správanie upraviť, má ich znormalizovať a urobiť ich zdravými. Diagnostikovanie deviácií (odchýliek) od normy ako prejavov patológie nazývam „alopatickým myslením“.
Alopatické myslenie preniká naším životom: vládne tomu, ako zaobchádzame sami so sebou, s našimi priateľmi, členmi rodiny, spolupracovníkmi aj s ľuďmi, ktorých nepoznáme. Povedzme, napríklad, že normálne som svedomitý a pracovitý človek, ktorý sa snaží dokončiť svoju prvú knihu, ale trávim významne veľa času surfovaním po internete, pozeraním televízie a klábosením s priateľmi. Toto správanie je mimo moju normu a tak si začnem myslieť, „Čo to so mnou je? Prečo nepokračujem v práci na svojom rukopise?“ Môj „vnútorný terapeut“ hovorí, „Máš problém s prokrastináciou; zredukuj rozptýlenie, sústreď sa a znovu budeš svedomitý a pracovitý, aký normálne si.“ Ak to nezafunguje, možno si prečítam nejaké knihy o svojpomoci, budem meditovať alebo sa vyberiem k terapeutovi, aby mi pomohol vrátiť sa k svojmu zvyčajnému ja. Avšak, moje rušivé správanie môže v skutočnosti predstavovať inteligentný odpor voči tomu, ako zvyčajne pristupujem k písaniu, pričom môže odrážať to, že by som si mal dať pauzu, že som priveľmi perfekcionistický, alebo že potrebujem nejaké nové nápady a inšpiráciu.
Aby som použil iný príklad, predpokladajme, že moja manželka, zvyčajne vrelá osoba a skvelá poslucháčka, sa začne správať odťažito alebo iritujúco. Automaticky si pomyslím, „Čo s ňou je? Nie je vyspatá? Má v živote priveľa stresu?“ Po tom, čo sa snažím problém diagnostikovať, odporučím jej liečbu, ktorá ju prinavráti do jej zvyčajného stavu a tiež vráti do zvyčajného stavu náš vzťah. Jej rušivé správanie však môže namiesto toho predstavovať inteligentnú formu odporu voči jej normálnemu, prispôsobivému štýlu. Možno to odráža skutočnosť, že má nejaké hlbšie potreby, ktoré nie sú naplnené. Kedykoľvek sa niekoho správanie či zážitky odkláňajú od prijímaných noriem, uplatňujeme rovnaký model, rovnakú paradigmu, domnievajúc sa pohotovo, že s tým človekom nie je niečo v poriadku a dopúšťame sa „gaučových diagnóz“ a vymýšľame liečebné plány.
Alopatické myslenie je často mylné a to z niekoľkých dôvodov:
MYLNÁ PREDSTAVA č. 1: Iba preto, že sa správanie ľudí líši od normy, ešte to neznamená, že s nimi niečo nie je v poriadku. Ich čudné správanie môže byť známkou zdravej zmeny, ak norma, podľa ktorej žili, je príliš obmedzujúca alebo utláčajúca. Alebo môže byť ich idiosynkratické správanie známkou skôr geniality než patológie. Stručne povedané, alopatické myslenie môže „vyrobiť z ľudí chorých“ za to, že prejavujú svoju individualitu alebo potenciál rastu.
MYLNÁ PREDSTAVA č. 2: Rozhodnutia o správaní druhých ľudí robíme na základe svojich osobných noriem. Keď sa ľudia správajú spôsobom, ktorý sa odkláňa od našich osobných noriem, máme sklon pripisovať ich rušivé správanie patológii a myslíme si o nich, že sú „chorí“ a potrebujú liečenie. Robíme tak bez toho, aby sme zobrali do úvahy to, že naše osobné normy majú viac dočinenia s úrovňou nášho vlastného pohodlia, kultúrou a predsudkami, než s patológiou ako takou, bez porozumenia správania, z ktorého sa cítime nepohodlne a bez kritického preskúmania našej vlastnej netolerancie voči rôznorodosti. Často robíme z ľudí „chorých“ jednoducho preto, lebo vyvolávajú naše nepohodlie.
MYLNÁ PREDSTAVA č. 3: Predpokladáme, že správanie sa ľudí je patologické, na základe noriem dominantnej kultúry. Táto mylná predstava vedie k otáznemu posudzovaniu celých skupín ľudí, ktorých správanie sa líši od správania prevládajúcej kultúry. Niet snáď lepšieho príkladu tohto omylu, než keď je homosexualita odsudzovaná nielen v sfére náboženstva a morálky, ale aj v psychológii, keď ju dominantná kultúra mení z hriechu na patológiu. Zatiaľ čo predtým neexistoval vedecký základ pre to, aby bola homosexualita považovaná za poruchu, homosexuáli boli aj tak diagnostikovaní ako chorí.
Tieto a iné formy alopatického myslenia vyúsťujú do toho, že „rušivých“ ľudí či skupiny nálepkujeme a zaobchádzame s nimi ako s chorými, aby sme ich odsunuli na okraj spoločnosti, ich záujmy a starosti nepovažovali za dôležité, obmedzili ich rozvoj alebo ich prinútili cítiť sa a konať akceptovateľnejším spôsobom. Túto dynamiku nazývam „patologizovanie“ ľudí. (Vďaka Dr. Arnoldovi Mindellovi za túto terminológiu a porozumenie.)
Naša predispozícia k obnove pocitu normálnosti, akonáhle je to možné, keď sa cítime vyrušení alebo ohrození svojím správaním či správaním sa druhých, nás vedie k tomu, že nutkavo ľudí patologizujeme, čím sa izolujeme od načúvania svojim alebo ich potrebám a túžbam a izolujeme sa tiež od toho, aby sme uvideli svoju alebo ich krásu a inteligenciu a brali ohľad na svoju a ich múdrosť. Výsledkom je to, že tieto rušivé vlastnosti pripisujeme patológiám a „zaobchádzame“ s nimi tak, že sa ich snažíme potlačiť alebo ich napraviť. To znižuje našu hodnotu aj hodnotu druhých ľudí a funguje to ako rafinovaná forma intolerancie voči rôznorodosti, či sa prejavuje cez jedinca, skupinu alebo kultúru.
Zdroj: Psychology Today
Foto: Pexels – cottonbro studio
Preklad: Miroslav Šimkovič
