Autor: Thomas Moore

Mnoho autorov z oblasti spirituálnej literatúry si všimlo, že „keď stretnete druhého človeka, stretávate čosi v sebe samých.“Je ľahké povedať niečo tak jednoduché a potom to nechať bez povšimnutia. Ale možno je táto starobylá myšlienka dôležitejšia a má v sebe viac múdrosti, než si myslíme.

Denný život sa veľmi podobá snu. Stretnete sa so starším mužom a vaša interakcia vám pripomenie čosi z vášho otca. Pocítite čerstvo pokosenú trávu a ocitnete sa späť v očarujúcom dni svojho detstva. Cítite zdesenie pri prechádzaní po vysokom moste a viete, že ten nejaký neznámy symbolický strach vo vás pracuje.

Ľudia, ktorých každodenne stretávame, sú postavami z ríše imaginácie, ako aj reálnymi ľuďmi. Všetci. Na začiatku svojich memoárov C. G. Jung povedal: „Druhí ľudia majú nescudziteľné miesto v mojich spomienkach iba ak boli ich mená vpísané do zvitkov môjho osudu od začiatku, takže stretnúť ich bolo súčasne pre mňa spomenutím si na nich.“  Stretnete niekoho a kus spomienky či sna začína konať.

Niektorí ľudia sa nám páčia, pretože nám zrkadlia postavu v našej duši, ktorú si ceníme a obdivujeme. Iných sa bojíme alebo sa nám nepáčia, pretože odrážajú niečo, o čom hlboko vo svojom vnútri vieme, že je nám nepríjemné alebo odporné. Ja osobne mám ťažkosti s atlétmi, športovcami, a mám voči nim predsudky: to sú tie športové, atletické typy, ktorí sú plní samých seba a sú sociálne necitliví. Kdesi vo mne je takýto atlét a ja by som rád mal jeho neohrozeného ducha, ale uniká mi. Cítim sa tiež nesvoj z určitých bohatých typov ľudí: istého času som bol mníchom, žijúcim v sľube chudoby a mníšsky život mal korene v ambivalentnom vzťahu mojej rodiny voči peniazom.

Korene intolerancie siahajú hlboko. Hovoríme o kultúrnej diverzite a etnických predsudkoch, zatiaľ čo skutočným problémom je diverzita ľudskej duše. V živote môžeme byť mnohými vecami, ale často si zvolíme to, že budeme schvaľovať veľmi malé množstvo svojich možností. Bojíme sa rozsahu toho, kým môžeme byť a útechu nachádzame v zachovávaní status quo. Povedané jazykom Freuda, vyberáme si princíp smrti, opakujúc tú istú osobu, ktorou sme vždy boli, než aby sme riskovali dobrodružstvo nových objavov seba.

Ale život je všade rôznorodý. Choďte sa potápať do Mexika a prekvapí vás ohromné množstvo tvarov a farieb morského života vôkol vás. Zahľaďte sa na dlhšiu chvíľu na nočnú oblohu a uzriete nesmiernu diverzitu vo vesmíre. Veľký heretický teológ Origenes raz povedal, že my všetci máme v sebe slnko, mesiac a hviezdy. Máme v sebe tiež Afričana, Eskymáka, Aziata a Európana. Kultúrna diverzita je súčasťou rôznorodosti života.

Čím to je, že niektorí ľudia si vychutnávajú rozdiely medzi kultúrami a národmi, kým iných to ruší? Z veľkej časti preto, lebo niektorí z nás sa nenaučili uvedomovať si a vážiť si svoju vlastnú osobnú rôznorodosť. Bojíme sa nechať život, aby sa dial, bojíme sa dovoliť, aby v jednofarebnom svete, ktorý nás drží v defenzívnom bezpečí alebo nám aspoň dáva ilúziu bezpečia, vznikla trhlina.

Pomyslite sa to, akými rozličnými spôsobmi sa prezentuje sexualita: promiskuita, homosexualita, cudzoložstvo, rozvody, nahota a dokonca aj erotické umenie privádzajú niektorých ľudí na hranicu ich zóny pohodlia. Mnohí by si radšej nechali svojho ducha rozdrviť potláčaním svojej sexuálnej túžby, než aby ocenili rôzne možnosti. Sex je mocnou podobou vitality života a spôsob, akým so sexom zaobchádzame, často odhaľuje to, nakoľko otvorení sme voči životu.

Diverzita farieb pokožky, jazyka, zvykov, stravy, náboženstva a životných štýlov predstavuje podobnú hrozbu pre kohokoľvek, kto zapredal svoju dušu tomu, čo je známe a prijateľné. Tak ako mnohé podoby sexuality, všetky tieto kultúrne kvality reprezentujú vitalitu života. Niektorí ľudia náhle zhliadnu mocný zhon života v kultúrnej diverzite a ochránia sa tým, že sa ho nasilu pokúsia potlačiť. Alternatívou a možno aj riešením na kultúrny konflikt je mať veľké srdce a dovoliť životu ukazovať sa vo všetkej jeho pestrosti.

Kultúrna diverzita nemusí byť len diverzitou rás alebo diverzitou národností a kmeňov. Občas svojim klientom v terapii radievam, aby vycestovali na druhú stranu mesta a pozreli sa, ako tam ľudia žijú. Otvorte oči a srdce a zoberte do náručia rôznorodosť svojich susedov. Vykonajte cestu po svojej rodine a narazte na limity svojej tolerancie a otvorte dvere k novej vitalite dokorán. Cestujte po svojom vlastnom dome a objavte exotický život, ktorý vedú vaša manželka či mažel a vaše deti. Napokon, ako hovorievam, môžete podniknúť výlet okolo svojej vlastnej duše a zhliadnuť mnohé tváre vašej duše, tie podoby vás, ktorými ste schopní sa stať a tiež aj tie, ktorým by ste sa radšej vyhli. Vaša vlastná diverzita je bránou k bohatšiemu životu vo svete.

Kultúrna diverzita je nesmierna ako nočná obloha a intímna ako chvíľa meditácie, v ktorej si všímate slnko a mesiac a hviezdy vo svojom srdci. Je tiež všetkým medzi tým: láska k cudziemu jazyku, vychutnávanie si jedla cudzokrajnej kuchyne, pôžitok z nezvyčajnej viery a zvyku. V eseji o manželstve raz Jung povedal, že najväčšou chybou akú ľudia robia, je domnievať sa, že náš partner či partnerka má rovnakú povahu, rovnaký charakter, ako my. To isté by sa dalo povedať o všetkých susedoch a partneroch na svete: našou najväčšou chybou je myslieť si, že sú, alebo by mali byť, ako my.  A táto chyba má korene v hlbšej, osobnejšej chybe: predstave, že človek, ktorým sme vždy boli, by mal vždy ostať bezo zmeny, cítiac sa pohodlne a byť bezfarebný.

Je liečivé vziať do náručia nekonečnú rôznorodosť života. Kultúrna diverzita funguje obomi smermi: užívajte si svoju vlastnú zložitosť a svoje rozpory a budete vedieť oceniť rozdiely medzi ľuďmi celého sveta. Naučte sa byť otvorení voči kultúrnym rozdielom a budete komplexnejším, pestrofarebnejším a zaujímavejším človekom.

Preklad: Miroslav Šimkovič

Ilustračný obrázok: Yakup Ipek @Pixabay