Autor: Thomas Moore

Pred niekoľkými rokmi som napísal knihu “Duša sexu”, vychádzajúcu z premisy, že v našej spoločnosti sme tak posadnutí sexom, nie preto, že by sme boli príliš sexuálni, ale preto, že nie sme dostatočne sexuálni. Prílišná a snáď aj urážlivá, pohoršujúca sexualita, akú vidíte na Internete a vo filmoch, nereprezentuje vysoko zmyselnú, erotickú kultúru, ale takú, ktorá prešla detstvom a adolescenciou prudérie. Jej prílišné zaoberanie sa sexom ukazuje, že sa nevysporiadala so svojím strachom z čohokoľvek, čo sex reprezentuje. 

Môžeme to povedať psychologickejším spôsobom: sexualita, ktorú tak často vidíme zobrazovanú v médiách, je neurotická. Je prejavom ťažkostí, ktoré máme ohľadom úcty k našej vlastnej sexualite a zaoberaním sa s prudérnou históriou, ktorá je súčasťou našej identity. Posadnutosť sexom je symptóm našej neschopnosti akceptovať a plne uznať našu sexualitu. Vždy sa snažíme podvoliť svojim sexuálnym záujmom a súčasne si uchovať svoju nevinnosť.

Plne verím, že je dôležité zachovať si nevinnosť, ale len do istej miery. S ubiehajúcimi rokmi sa zdá, že život z našej nevinnosti postupne uberá. Ako by sme mohli byť rovnako naivní, akí sme boli v skorších rokoch? Udalosti života, zvlášť sexuálne zážitky a skúsenosti, komplikujú našu nevinnosť a robia ju zrelšou. Ostávame nevinní, ale nie tak rýdzo čisto, ako v predošlých rokoch. Ako starneme, sme čoraz komplikovanejší, takým dobrým spôsobom, tým, že miešame mnohé protichodné hodnoty. Sex nám pomáha vyrásť.

Prečo bažíme po pohľade na ľudské telo? Prečo zvlášť muži cítia potrebu pozerať sa na prsia a časť ženského tela, ktorá nie len, že má čo dočinenia s pohlavným stykom, ale aj s rodením? Je to veľké mystérium, ktoré by snáď nemalo byť vysvetlené, ale myslím si, že môžeme povedať aspoň toľkoto: Muži sa stotožnili s hrdinom. Musíme byť dobrodružnej povahy, bojovať a dobývať. Nemáme čas na mystériá prírody.

Muži, plne posadnutí svojimi hrdinskými výpravami, nemali príležitosť uvažovať nad veľkými a hlbokými mystériami sexu, života a smrti. Ale ženské telo nás núti vziať ich do úvahy. Pokúšame sa od neho odvrátiť oči, ale nemôžme. Zas a znova chceme vidieť tie objekty, ktoré toľko hovoria o našej celej existencii: prsia a vagíny, vyživujúcu starostlivosť a pokračovanie existencie.

Za všetkým tým predvádzaním a vystavovaním prsných bradaviek a rozkrokov leží zúfalá túžba po porozumení sebe samotným. Odkiaľ skutočne pochádzam a kam mám namierené? Muži oddávajú svoj život dosahovaniu pozícií v práci, poriadnemu bankovému účtu a reputácii zodpovednosti, a predsa, ako sme videli už toľkokrát, riskujú to všetko kvôli pohľadu na ženské telo alebo hodinke ľúbostnej predohry.

Je nejaké riešenie na toto napätie, ktoré má dopad na každý aspekt spoločnosti, od Internetu po politiku, a ktoré ohrozuje ženy spredmetňovaním a obťažovaním? Vidím možné riešenie v dvoch smeroch.

Za prvé, mohli by sme byť hĺbavejšími a brať vážne svoju potrebu meditovať, rozjímať nad stavom ľudstva. Potrebujeme sa zastaviť vo všetkých našich činnostiach, aby sme si položili otázku, kto a čo sme. Potrebujeme náboženstvo a spiritualitu v hlbšom zmysle, ako sprievodcov pri kladení si hlbších a dôležitejších otázok. Ak by sme žili z hlbšieho miesta v sebe, možno by sme vedeli zaobchádzať so svojou sexualitou účinnejšie.

Za druhé, potrebujeme si dovoliť skúmať svoju sexuálnu zvedavosť bez pocitu viny. Prezentujte kúsok pornografie a čo dostanete? Z väčšej časti moralistické reakcie. Žiadne premýšľavé úvahy. Pár skúmaní s otvorenou mysľou tam, kde je očividná potreba.

Možno by sme potrebovali skôr rozšíriť svoju sexualitu, než ju zužovať. Mám tým na mysli to, že by sme mohli byť otvorenejšie, neskrývanejšie erotickí, viac sa zaujímať o záležitosti sexu, dávajúc životu lesk erotiky a vzrušenia, než aby sme zakrývali hlboké sexuálne záujmy puritánskym pozlátkom a fasádou. Mohli by sme radšej erotizovať verejný život, než ho robiť zdanlivo príliš mravne čistým. Pomôcť by mohla premýšľavejšia, umelecky zaujímavá sexuálna predstavivosť. Ale erotika by mohla byť jemnejšia, rafinovanejšia: známky pohody, radosti, potešenia a uspokojenia v práci a doma, vo verejnom živote a v súkromí.

Iste, sex si žiada istú mieru súkromia, ale je rozdiel medzi súkromím a prudériou. Mali by sme skúmať tento rozdiel a zaoberať sa svojou sexuálnou posadnutosťou tým, že pôjdeme so symptómom, než proti nemu. Mohli by sme využiť svoje problémy so sexom ako štartovací bod pre pôžitkárskejšiu, zmyselnejšiu, príjemnejšiu a radosť prinášajúcu spoločnosť.

Zdroj: www.huffingtonpost.com

Preklad: Miroslav Šimkovič

Ilustračný obrázok: Isabel Garcia @Pixabay