Autor: Thomas Moore

Jedna z prvých vecí, ktoré som sa naučil po začatí praxe psychoterapie bolo to, že každý z nás je aspoň trochu neurotický a každý z nás, čas od času, by mohol podstúpiť trochu terapie. Hovorím to veľmi mierne.

Som v pokušení, a predsa nejdem rozširovať predstavu o terapii tak, že tým mám na mysli nejaký druh poradenstva a pomoci od priateľov a rodiny. Keď hovorím, že ju potrebuje každý, myslím tým štruktúrovanú, formálnu psychoterapiu. Každý človek by z nej mohol mať občas nejaký prínos.

Nie sme takí racionálni, ako si myslíme alebo konáme. Vášne nás dokážu niekedy celkom ovládnuť. Ešte stále som nestretol úplne zdravého, prispôsobeného človeka bez neurózy.  Vrátane mňa samotného. Bolo niekoľko príležitostí, kedy som jasne potreboval terapiu a ešte stále rozjímam nad vhľadmi, snami, príbehmi a udalosťami z mojich skúseností ako klienta v terapii.

Zdá sa, že verejnosť nie vždy rozumie, o čom terapia vôbec je. Ešte stále sa dnes nájdu ľudia, ktorí sa terapii vyhýbajú, lebo by ich to mohlo stáť prácu a reputáciu. Verejnosť si, zdá sa, myslí, že ak si neviete udržať ilúziu duševného zdravia, potom nepatríte do normálnej spoločnosti. Stanete sa tým, čo evanjelium nazýva „malomocný“, čo nehovorí o fyzickej chorobe, ale o stave vylúčenia zo spoločnosti. Ste stigmatizovaní, lebo nie ste vnímaní ako konvenčne normálni.

Je zjavné, že existujú dva druhy diskurzu o terapii: verejná verzia, ktorá ju spája s frankensteinovským „montovaním“ sa do hlavy toho druhého, a diskurz tých, ktorí sa venujú jej praxi alebo ju poznajú zo skúsenosti, teda verzia, ktorá vidí jej prínos a účinnosť.

Ako všetky veci ľudské a s dušou, v mechanistickej spoločnosti ľudia preferujú pilulky a behaviorálne techniky – a možno trošku elektriny – pred rozhovorom. V niektorých kruhoch dnes je populárne pohŕdavo sa vysmievať psychoterapii ako púhemu kvákaniu, označovať ju ako smiešne zjednodušujúcu v porovnaní s farmakológiou a hardvérom. Áno, rozhovor je jednoduchá vec a predsa niekedy ťažšia, než vyrobiť pilulku.

Ak ste v dobrých rukách profesionála, môže vám terapia pomôcť dostať sa z depresie a žiaľu, nájsť si prácu, ktorú milujete, prísť na príčinu manželských napätí a vyriešiť ich a objaviť fascinujúci vesmír vašej duše.

Ja viem, niektorí ľudia slovo duša nemajú radi. Dovoľte mi pripomenúť vám, že je tu s nami už po tisíce rokov a bola preskúmaná s nevšednou inteligenciou. V skutočnosti slovo „psychoterapia“  pochádza z dvoch kľúčových pojmov, ktoré Platón a ďalší filozofi študovali veľmi podrobne: psyché znamená dušu a theraps značí sprievodca alebo sluha. Slovo „psychotherapia“ doslovne znamená „starostlivosť o dušu“ (alebo „opatera duše“).

Pri niektorých výcvikových programoch musia študenti psychoterapie podstúpiť intenzívny kurz terapie sami na sebe. Pomáha im to rozpoznať svoje hlavné komplexy a prepracovať sa vlastnou minulosťou tak, aby potom nepredvádzali svoje vlastné problémy na úkor svojich klientov. Myslím si, že je to model, ktorý by sa mohol rozšíriť do ďalších profesií a povolaní; možno naozaj do všetkých.

Rád by som videl lekárov tráviť viacej času v terapii, než začnú vykonávať prax medicíny. To isté sa týka právnikov, osobností z médií, biznis lídrov a samozrejme politikov. Predstavte si, že by naši vodcovia vyriešili hlavné problémy, ktoré z nich v práci robia neurotikov.

Mnohé z našich spoločenských problémov nie sú také jednoduché, ako nás chcú o tom presvedčiť ich účastníci a médiá. Mnoho z našich vodcov jasne bojujú so svojimi vlastnými veternými mlynmi, keď robia verejné rozhodnutia. My všetci v súčasných záležitostiach predvádzame svoje úzkosti a konflikty z minulosti. Ale nemáme takmer žiadnu príležitosť pre reflexiu.

Teraz slovo terapia trochu zjemním. Áno, môže sa odohrať počas sondujúcich konverzácií medzi priateľmi a počas tichého šepkania intímnych partnerov. Učitelia a duchovní lídri ju môžu používať a každý z nás môže pomôcť tomu druhému vyrovnávať sa s ťažkosťami. Istým spôsobom sme my všetci terapeutmi a my všetci sme aj pacientami. Ale ešte stále som toho názoru, že formálna terapia by urobila dobre každému.

Zdroj: www.huffingtonpost.com/

Ilustračné foto: cottonbro studio – PEXELS